Informácie o obci
Obecné inštitúcie
Šport a kultúra
Cirkevné organizácie
Vyhľadávanie
Čitatelia
Pre zasielanie informácií
o nových článkoch na Váš e-mail sa zaregistrujte
v Personalizácii
Untitled

Rímskokatolícki veriaci v Lekárovciach

         Rímskokatolícki veriaci v Lekárovciach patrili pod jurisdikciu Jágerskej diecézy, od r. 1804 pod jurisdikciu diecézy Satmárskej. V ich rámci patrili k Užskému arcidekanátu, doloženému od 14. storočia. V 16. storočí bol v dôsledku reformácie oslabený, ale po ústupe reformácie v dôsledku narastania počtu rím.kat. farností bol rozdelený na tri dekanáty. Lekárovce patrili k Hornoužskému dekanátu so sídlom v Užhorode. V roku 1804, keď bola zriadená Satmárska diecéza, spravoval tento dekanát až 13 farností, medzi nimi farnosť Jovra (Ukrajina) a kaplánstvo Jenkovce, v roku 1810 znova povýšenéna farnosť. K týmto dvom farnostiam boli pričlenení aj naši veriaci, preto si ich všimnime trochu bližšie. V Jovre je doložená farnosť už v 14. storočí, meno prvého známeho farára - Marcela - sa zachovalo z r.1333. Počas reformácie zanikla, v roku 1711 bola obnovená na čele so správcom Imrichom Dachom. V r. 1718 získala späť aj chrám, ale ten bol natoľko schátralý, že ho v r. 1774 museli zbúrať. Nový, zasvätený Narodeniu Panny Márie vysvätili v r. 1784. Po zemetrasení v r. 1834 museli rozobrať klenbu, v ktorej sa objavili trhliny a nahradiť ju jednoduchým stropom. Ďalšia obnova nasledovala po požiari v roku 1901. Faru postavili na mieste staršej v roku 1863, základnú cirkevnú školu, tiež namiesto staršej, v roku 1870. Matriku viedli od r. 1740. Bohoslužobný jazyk bol v tom čase maďarský a slovenský. Počas prvej storočnice (1804 - 1904) Satmárskeho biskupstva sa v správe farnosti vystriedali kňazi Jozef Patala, Alexander Naď, Ján Christián, Karol Németh, Ambróz Gálhomoky, František Kučaj a František Laurenský, neskôr, počas prvej ČSR Štefan Lórincz, ktorý tu pôsobil aj v časoch 2. svetovej vojny.

         Farnosť Jenkovce je tiež starobylou. Kostol dali postaviť tamojší zemepáni začiatkom 15. storočia. Počas reformácie aj tu rímskokatolícka farnosť zanikla, až v roku 1789 bolo zriadené kaplánstvo, pre ktoré namiesto zaniknutého chrámu postavili drevený kostol.

         V roku 1810 bolo kaplánstvo povýšené znova na farnosť. V rokoch 1843 - 1853 aj tu postavili nový chrám, roku 1868 faru, r. 1882 aj cirkevnú školu. Farnosť postupne spravovali kňazi Cyprián Kubická - františkán, Štefan Varga, Samuel Sepeši, Jozef Spiegel, Karol Gondolovič, Jozef Benko, Pavol Horatius, počas prvej ČSR František Svoboda. Bohoslužobným jazykom aj tu bola slovenčina a maďarčina. Matrika je vedená od roku 1789. Farnosť bola veľmi rozľahlá, patrilo k nej až 11 filiálok.

         Lekárovskí rím. kat. veriaci boli rozdelení na dve filiálky. Pravobrežní mali svoju farnosť v Jenkovciach, ľavobrežní v Jovre. Cintoríny obec založila v obidvoch častiach obce a nedelia sa podľa konfesií. Počty veriacich sú v rôznych materiáloch udávané rozdielne. V roku 1877 žilo v oboch filiálkach údajne 491 rímskokatolíko, roku 1901 už 744 (z toho 448 patrilo k farnosti Jovra, 296 k Jenkovciam), údaj k roku 1904 hovorí o 200 veriacich na pravom brehu rieky, kým údaj z roku 1926 udáva 591 rímskokatolíkov, z toho vo farnosti Jovra 391, kým na druhej strane ostáva rovnaký počet ako v roku 1904 t.j. 200 veriacich. V roku 1993 sa k rím.kat. vierovyznaniu prihlásilo 511 Lekárovčanov (Obecná kronika).

         Významným pre život Lekárovských rímskokatolíckych veriacich sa stal rok 1943, keď sa obe filiálky spojili, vytvoriac novú samostatnú farnosť. Jej prvým správcom bol veľadôstojný pán Ján Krémer, ktorého v roku 1950 zastupoval Ladislav Kondáš z Pavloviec, František Šarocký zo Senného a Adalbert Borbély z Veľkých Kapušian. V rokoch 1951-52 je správcom fary znova Ján Krémer. V rokoch 1952 - 53 na fare opäť pôsobí Ladislav Kondáš, v rokoch 1954 - 55 Michal Kúkemezey. Od októbra 1955 do júla 1956 matrikové záznamy vedie Ladislav Pásztor a po jeho odchode do Zlatej Idky, v rokoch 1957 - 59 Ján Benko. Od augusta 1959 do roku 1968 je správcom fary Ladislav Józsa, dva mesiace r. 1968 zastupuje Vladimír Bublák, po ňom od augusta 1968 do r. 1973 Ján Nagy. Ďalších 5 rokov - do roku 1978 sa o tunajších veriacich stará Anton Majcher, po ňom do roku 1990 Imrich Revák s krátkou pauzou, počas ktorej, v r. 1979 vysluhoval sviatosti excurrendo Ján Petruš z Pavloviec. V roku 1990 farnosť spravoval ThDr. Pavol Čech, po jeho odchode do konca januára 1993 Miloslav Janovčík, po ňom zastupoval vd.p. Juraj Takáč z Pavloviec nad Uhom. Od 1. júla 1994 do 30. júna spravoval farnosť Jaroslav Gajdoš, 1. júla 1998 nastúpil do úradu terajší p. farár Mgr. Jozef Križalkovič (matriky farského úradu). Farnosť patrí do Košickej diecézy, dekanát Michalovce, fílie má v Bajanoch a Pinkovciach.

Kostol Ružencovej Panny Márie
         O výstavbu dnešného farského Kostola Ružencovej Panny Márie sa v podstatnej miere pričinil užský arcidekan a zároveň užhorodský farár Andrej Budiš. Tento donátor, ktorý po sebe aj v Užhorode zanechal významné stavebné dielo - rozšíril tamojší r.kat. kostol, dal postaviť tri kaplnky krížovej cesty, roku 1879 školu pre dievčatá a materskú školu - chcel postaviť aj kostol v Lekárovciach. V r. 1890 posvätil jeho základný kameň, ale dokončenia stavby sa, žiaľ, nedožil. Stavba však pokračovala vďaka sume, ktorú na ňu odkázal a vďaka finančnej podpore satmárskeho biskupa Júliusa Meszlényiho (1887 -1905). V roku 1894 kostol dostavali a vysvätili. V tom istom roku z pozostalosti Andreja Budiša dokončili aj rím.kat. školu na ľavom brehu (Dvorcsák, J. 1877, Schematizmus 1913, Schematizmus 1901. Pamätná kniha 1904, Schematizmus 1971, Databanka ZM). Kostol je postavený v historizujúcom novobarokovom slohu, ale aj s klasicistickými detailnými tvarmi Jednoloďový priestor s oblúkovým uzáverom presbytéria nesie peknú tzv. českú klenbu nad oltárnou časťou a pruskú klenbu nad loďou. Fasáda s polkruhovo zakončenými oknami mala pôvodne lizénové členenie. Veža so stanovou strechou je vstavaná do západného priečelia. Na bočných plochách priečelia sú ploché výklenky - niky, podobne aj na západnej stene. Vnútorné zariadenie je sčasti z čias stavby chrámu. Doba postavenia kostola je v Súpise pamiatok na Slovensku datovaná chybne a chybné datovanie prevzali aj niekoľkí ďalší autori (napr. VSO 1977, Hudák, J. 1984, Ďurček 1966). Pred kostolom je betónový kríž z r. 1949, ktorý dal postaviť Juraj Kontra s manželkou Annou. Pamiatkou hodnou ochrany. je aj liatinový kríž s plastickým korpusom na ľavobrežnom cintoríne, pochádzajúci z roku 1868.

Úradné hodiny
  Pondelok:   7:30 - 12:00
12:30 - 15:30
  Utorok:   7:30 - 12:00
12:30 - 15:30
  Streda:   7:30 - 12:00
12:30 - 16:30
  Štvrtok: nestránkový deň
  Piatok:   7:30 - 12:00
12:30 - 14:00
Separovaný zber 2017
Oktober
 Ne1Arnold
 Po2Levoslav
 Ut3Stela
 St4František
 Št5Viera
 Pi6Natália
 So7Eliška
 Ne8Brigita
 Po9Dionýz
 Ut10Slavomíra
 St11Valentína
 Št12Maximilián
 Pi13Koloman
 So14Boris
 Ne15Terézia
 Po16Vladimíra
 Ut17Hedviga
 St18Lukáš
 Št19Kristián
 Pi20Vendelín
 So21Uršula
 Ne22Sergej
 Po23Alojzia
 Ut24Kvetoslava
 St25Aurel
 Št26Demeter
 Pi27Sabína
 So28Dobromila
 Ne29Klára
 Po30Šimon, Šimona
 Ut31Aurélia
 Komunálny odpad
 Papier
 Sklo
 Pet fľaše
 Zmiešané Plasty a Pet fľaše
 Elektro odpad a kovové obaly
Nebezpečný odpad
  Čo kam patrí
  Viac informácií
  NATUR-PACK
  Fúra s.r.o
Webová stránka obce Lekárovce
Copyright 2011
designed by Miroslav Sidor
Tento web site bol vytvorený prostrednictvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.